Vzdelanie:
Kúsok novinárčiny.

Čo robíš v civile?
Varím, žehlím, vysávam, čítam, počúvam hudbu, stretávam sa s priateľmi, pozerám filmy, chodím na chalupu, zbieram porcelán... a …. PÍŠEM. Články aj knihy. A rada!

Ako si sa dostala k písaniu kníh?
Vždy som o tom snívala, len som nemala odvahu. To, že som to napokon skúsila, má na svedomí môj muž, toľko vyrýval, až som napísala prvý príbeh. A ešte za to môže Evita, lebo mi ho vydala a potom chcela ďalší a ďalší....


Aká je Tvoja obľúbená kniha?
Sto rokov samoty. Všetko od Williama Saroyana. Básne Joža Urbana. Žítkovské Bohyne. Mačkin zabil Kočkina. Majster a Margaréta. Kouzlo keramiky a porcelánu, atď, atď, atď


Aký štýl písania sa ti páči a prečo?
Podľa nálady. Sú chvíle, kedy mi viac ulahodí zložitejší, mnohovrstevný text s niekoľkými rovinami významov, a potom ma zasa oblaží civilný, hovorový štýl, pri ktorom sa sústredím iba na príbeh a nemusím dešifrovať.


Akú najzvláštnejšiu reakciu na knihu si mala?
Po debute Stará som už bola ma zastavila pani, čo býva na tej istej ulici ako rodičia a pýtala sa, či som tú knihu napísala ja. Celá šťastná som prikývla, že áno. A ona na to: A to celkom sama? Nuž, riadne ma schladila. Asi som na ňu dovtedy pôsobila nejako čudne, alebo nesvojprávne grin. 


Čo si kvôli kvalitnej príprave svojej knihy absolvovala, zisťovala príp. naštudovala?
Nič zásadné, iba drobnosti. Najviac pri knihe Iná žena, ktorú som napísala podľa rozprávania ženy, ktorej sa príbeh stal. Aby som sa dostala do obrazu, načítala som si kadečo o problematike zmeny pohlavia.


Pri akej príležitosti ťa čitatelia identifikovali ako autorku svojej obľúbenej knižky?
Ľudia ma relatívne dosť dobre poznali už ako redaktorku Života, takže nebola núdza o rôzne milé stretnutia. V mojom rodnom Senci ma spoznávajú i vďaka talkšou, ktorú tam už tri roky robím a vždy ma poteší, ak sa prihovoria a pochvália knižku, článok, či talkšou.


Pri akej príležitosti si svoje knihy použila ako darček alebo úplatok?
Ako úplatok nie, ale ako darček viackrát. Kamarátkam, obľúbenej pani doktorke, kaderníčke...


Čo si za honorár za knihy kupuješ?
Z každého honoráru si kúpim nejaký malý darček pre seba ( napríklad hand made šperk, alebo starožitnú šálku) a zvyšok ide do rodinného rozpočtu. Lebo písanie ma živí.


Aký námet aktuálne nosíš v hlave?
Hmýri sa tam toho veľa, ale snažím sa sústrediť na práve rozpísanú knihu.

Čo ťa viedlo k napísaniu príbehu o Zlodejke otcov?
“Priniesol to život... Asi pred rokom začali môjmu mužovi omylom chodiť na jeho rakúsky mobil (potrebuje ho kvôli práci) zvláštne esemesky. Boli určené nejakej Márii a boli dosť pikantné. Po pár dňoch ho začali prezváňať rôzne čísla, keď zodvihol, v telefóne počul iba šumenie. Trvalo to dosť dlho, zastavilo to, iba keď dotyčnému pohrozil políciou. Mne okamžite v hlave začal rásť príbeh. Spojila som ho s motívom manželstiev na druhý pokus, akých nie je málo. Ak sa zaľúbite do rozvedeného muža s dieťaťom, čaká vás plno neočakávaných situácií. Nikto vás nenaučí, ako ich zvládať.”