My, bežní smrteľníci, si chatárčenie často predstavujeme nesmierne romanticky – človek žije vysoko v oblakoch, odrezaný od uponáhľaného sveta, namiesto zvukov rušnej ulice počúva spev vtákov, hvízdanie vetra, šumenie stromov, žblnkanie potôčika či plesa. Isteže, aj to patrí k chatárskemu chlebíčku, ale keď sa začítate do príbehov ľudí, ktorí sa starajú o chod a prevádzku chát v našich horách a veľhorách, pochopíte, že je to poriadne náročná práca. Asi najlepšie to vystihol Ivan Bulík z Inoveckej chaty: „Som taký žolík. Kde nám vypadne človek, tam zaskočím. Som majster tesár, upratovačka aj kuchár.“ Často musia obetovať veľa voľného času, ktorý by inak venovali rodine, priateľom, koníčkom. Napriek tomu je z ich rozprávania zrejmé, že na iný život ako na „svojej“ chate by si už ťažko zvykali. Že sú spojení jedinečným putom. Krásne to opísal Tomáš Petrík z Chaty pri Zelenom plese: „V noci vyjdete pred chatu, mesiac svieti a vidíte každý jeden štít, ako úplne žiaria. Niekedy si hovorím, že pre to sa oplatí žiť. A ráno otvoríte oči, pozriete z okna a máte pred sebou kopce, ktoré vám každý deň dajú vedieť, že sú nad všetkým.“
Naša misia sa nekončí – horských a vysokohorských chát na Slovensku máme desiatky, a tak aj naďalej budeme pre mesačník Čarovné Slovensko pripravovať nové reportáže. A ktovie, možno časom vydáme pokračovanie tejto nádhernej knihy a prinesieme ďalšie pútavé príbehy chát a ich chatárov.
Príjemné čítanie za celý kolektív autorov praje Katarína Abeille.
